Vplyv chovateľa na úspešnosť pripúšťania

MVDr. Vladimír Hura, Doc. MVDr. Jaroslav Hajurka,PhD.

Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice

V súčastnej dobe napriek zvýšenému záujmu o chov koní je paradoxná situácia v tom, že celkový postupný pokles počtu chovaných koní mal za následok aj úbytok a „vymretie“ odborníkov, ako zo strany chovateľov, tak aj zo strany veterinárnych lekárov t.j. ľudí z bohatými praktickými skúsenosťami a odbornými znalosťami v organizácií a riadení reprodukcie. Prišli sme o jednu generáciu chovateľov, ktorí nepreniesli svoje vedomosti a skúsenosti z obdobia, keď sme na Slovensku mali 210 000 koní, do súčasnosti, keď ich máme asi 8 500.

            V odbornej chovateľskej i veterinárnej verejnosti prevláda názor, že plodnosť kobýl je relatívne málo konštantná čomu odpovedajú aj nároky na úroveň reprodukčnej výkonnosti. V našich chovoch sa ročne ožrebí len asi 55 – 65 % všetkých pripustených kobýl. V chove ang. plnokrvníka za rok 2002 dosahovalo percento gravidity 58%. Aj keď fenomén pohlavnej činnosti a reprodukcie sa aj u kobýl realizuje podľa biologických zákonitosti, vyznačuje sa niektorými špecifickými zvláštnosťami, nerešpektovaním ktorých často dochádza k znižovaniu výsledkov v reprodukcií čo sa premietne v nízkej pôrodnosti pripúšťaných kobýl.  

            Neplodnosti, zapríčinenej najčastejšie chovateľmi - odborne nazývanej organizačnej, ktorá sa môže v jednotlivých chovoch podieľať až 30% na celkovej neplodnosti sa zaoberá náš príspevok. Chceme oboznámiť širokú chovateľskú verejnosť a rozdiskutovať niektoré zvláštnosti v reprodukcií kobýl, ktoré sa najviac uplatňujú v našich podmienkach. Patrí k nim pripúšťanie počas jarného prechodného obdobia, výskyt a hodnotenie samotnej ruje a pripúšťanie kobýl v popôrodnom období - žriebäcej ruji.

Obmedzením pripúšťacej sezóny od 1.2. do 10.1. v roku sa ešte zvýraznil chovateľský tlak na skoré jarné pripúšťanie, ktoré už aj tak v dôsledku potreby čo najviac sa priblížiť dátumom pôrodov k 1. januáru, často nerešpektuje biologické zákonitosti väčšiny kobýl v našom zemepisnom pásme a nezhoduje sa s plnohodnotným pohlavným cyklom u kobýl. Chovateľom tak ostáva (od 1.2. do 1.10.) prakticky 9 až 12 plnohodnotných pohlavných cyklov z 15 až 17-tich, ktoré kobyla má počas kalendárneho roka pri priemernej dĺžke cyklu 21 ± 2 dni.

Kobyly sú sezónne polyestrické zvieratá t.z., že po prvej ovulácií v roku, (v našich podmienkach najčastejšie až marec – apríl) sa u kobyly zopakuje 15 – 17 plnohodnotných pohlavných cyklov. V prípade, že kobyla neostane gravidná, sa pohlavný cyklus opakuje do pozdnej jesene s čiastočne zníženou aktivitou počas horúcich letných mesiacov až do prechodného jesenného obdobia, v ktorom sa končí pripúšťacie obdobie. Pohlavná aktivita klesá a pohlavný cyklus sa postupne zastaví, čím kobyla prejde do obdobia zimnej anestrie, v našich podmienkach, najčastejšie v mesiacoch december a január. Ukončením zimy sa kobyla dostáva do posledného, jarného prechodného obdobia. U negravidnej kobyly sa počas roka môžu vystriedať štyri obdobia a to: plnohodnotná chovateľská sezóna „pripúšťacie obdobie“ (marec – október) jesenné prechodné obdobie s ukončením pripúšťacej sezóny (október, november), zimné inaktívne obdobie „zimný anestrus“ (december, január) a prechodné jarné obdobie (február - marec), ktoré je pre chovateľov najdôležitejšie a stáva sa kritickým obdobím pre úspešnosť prvých pripúšťaní v roku.

 V populácií kobýl existujú odchýlky a takéto charakteristické správanie má väčšina 60 až 80 % populácie kobýl. Ostatné kobyly, sezónne polyestrické s výraznou nepravidelnosťou pohlavného cyklu a kobyly celoročne cyklujúce sú tiež chovateľskou dilémou a značne sa podieľajú na neúspechu v chove. Správnou cestou je ich intenzívna veterinárna kontrola a úspešné zapojenie do reprodukcie. V prechodnom jarnom období, ktoré môže individuálne trvať nezriedka 40 – 60 dní, má kobyla pohlavný cyklus nepravidelný, predĺžený s nálezom veľkých folikulov na vaječníkoch, vonkajšími prejavmi ruje, ktorá je vždy dlhšia, ale neplnohodnotná - bez ovulácie. Práve prítomnosť týchto veľkých folikulov a dlhých výrazných ruji počas mesiacov február, marec, niekedy aj apríl je najväčšou dilémou jarného pripúšťania. Bez vyšetrenia veterinárnym lekárom a potvrdením ovulácie je každé pripúšťanie neopodstatnené, zbytočne exploatuje žrebca, zvyšuje riziko zavlečenia infekcie a nezriedka predražuje náklady na pripustenie. Je menším zlom premeškať prvú plnohodnotnú ruju, ako neopodstatnene pripúšťať kobylu v prechodnom jarnom období. Štatistiky jasne poukazujú, že žrebenia z predsezónneho krytia pravidelne klesajú pod 30% a nezriedka hlavne pri neskorej diagnostike gravidity v druhom alebo treťom mesiaci posúvajú kobylu do letných mesiacov, keď pohlavná aktivita je menej výrazná. Ak k tomu pripočítame jeden, nehovoriac o dvoch neúspechoch pri pripúšťaní sa ľahko ocitneme mimo pripúšťacieho obdobia stanoveného pre kobyly u nás od 1. 2. do 1.10. a kobyla ostáva v tom roku jalová s ekonomickou stratou pre chovateľa. Vzhľadom k tomu, že chovateľským cieľom je pôrod žriebäťa na začiatku kalendárneho roka, čím bližšie k ideálnemu termínu 1.1., sa chovatelia snažia o čo najskoršie pripústenie kobýl v sezóne. Je potrebné si uvedomiť a rešpektovať, že kalendárny začiatok pripúšťacej sezóny stanovený na 1.februára sa málo kedy zhoduje so začiatkom pripúšťacej sezóny u kobyly. Urýchlenie začiatku pripúšťacej sezóny môžeme ovplyvniť svetelným režimom, flushingom, alebo medikamentózne.

            Samotná ruja sa svojim priebehom tiež môže podieľať na neúspechu pripúšťania. Jej dĺžka je v priemere 3 až 7 dní a v priebehu roka sa mení u kobyly. Na začiatku pripúšťacieho obdobia je najdlhšia, s blížiacim sa vrcholom pripúšťacej sezóny sa skracuje, na jeseň sa opäť predlžuje a stáva sa málo výraznou. Chovateľom sú dobre známe typické vonkajšie prejavy ruje ako dvíhanie chvosta, časté močenie, „blýskanie“, hlavne v blízkosti iných koní, odchod malého množstva hlienu „nitkovanie“ s vysokou ťažnosťou, časté erdžanie, znížená chuť k žrádlu a ochota páriť sa.

            Pripúšťanie môže byť však úspešné iba vtedy, ak ruju správne vyhľadáme a kobylu pripustíme, alebo inseminujeme v správnom čase, čo najbližšie k ovulácií. V praxi sa to snažíme zabezpečiť opakovaným pripúšťaním v 24 respektíve 36 hodinovom intervale. Insemináciu musíme uskutočniť na základe kontinuálnej kontroly folikulu až po dobu ovulácie. V úvahu treba brať fakt, že k ovulácií dochádza spravidla 24 hodín pred odoznením vonkajších príznakov ruje. Výskum ale dokazuje, že 80% kobýl ovuluje do 48 hodín pred odoznením vonkajších príznakov, 10% viac ako 48 hodín a zvyšných 10% má ovuláciu po odoznení vonkajších príznakov. Posledne dve menované skupiny sa logicky najväčšou mierou podieľajú na neúspechu pri bežnom pripúšťaní v teréne bez kontroly ovulácie. Prvá skupina kobýl príde na pripúšťanie k žrebcovi často neskoro, naopak druhá odmieta žrebca ešte pred ovuláciou a pre úspešnosť je dôležité kedy došlo k poslednému páreniu. Kontinuálnou kontrolou ovulácie môžeme dosiahnuť zvýšenie koncepcie až o 10% a naopak znížiť exploatáciu žrebca o riziko zavlečenia infekcie.

            Medzi domácimi zvieratami je kobyla jedinečná v tom, že prvá popôrodná, žriebäcia ruja je ovulačná, teda chovateľský plnohodnotná. Kobyla napriek 11. mesačnej gravidite je schopná za vhodných podmienok dať každoročne žriebä. U viac ako 90% kobýl sa vyskytuje medzi 5. až 12. dňom s 97% výskytom ovulácie do 20 dní po pôrode. Názor na pripúšťanie v prvej popôrodnej ruji je u väčšiny odborníkov kontroverzne diskutovaný. Pripúšťanie pred 9 dňom sa neodporúča, resp. je vhodné medikamentózne oddialiť ovuláciu tak, aby sa zvýšila úspešnosť pripúšťania alebo využiť na pripustenie prirodzene následnú druhú popôrodnú ruju, čo má v oboch prípadoch za následok zvýšenie zabrezivenia o 10 až 20%. Z prvej popôrodnej ruje sa ožrebí iba 40% kobýl. Relatívne často u dojčiacích kobýl sa vyskytujúca embryonálna mortalita po pripustení v prvej popôrodnej ruji s výskytom až do 30% a následný anestrus má silný negatívny ekonomický dopad na chovateľa. Zdá sa, že po prvej popôrodnej ruji dominuje vplyv ročného obdobia a kobyly ktoré mali pôrod v januári až februári môžu byť následne bez pohlavnej aktivity a ovulácie, čo označujeme ako laktačný anestrus. Tento stav môže začať aj okamžite po pôrode bez výskytu žriebäcej ruje a môže trvať až kým je žriebä dojčené, väčšinou do šiestich mesiacov po pôrode. Ekonomický dopad takého stavu je na uváženie a netreba ho ignorovať. Naproti tomu po nerušenom priebehu žrebenia a bez ďalších komplikácií sa využitie žriebäcej ruje zvyčajne odporúča. Má pre chovateľa kobyly podstatné organizačné a ekonomické výhody. Kto chce mať pri pripúšťaní a v chove istotu, mal by pripúšťanie kombinovať s kontrolou ovulácie, aby sa zistili kobyly ktoré neovulujú a pravidelne vykonávať rannú diagnostiku gravidity za účelom skorého odhalenia negravidných kobýl a ich opätovné navrátenie na pripúšťanie.