Charakteristika plemena slovenský teplokrvník

Teplokrvné plemená koní sa začali vytvárať v 18. a 19. storočí  na základe domácich krajových plemien, ktoré boli zošľachťované prílivom krvi anglických a arabských plnokrvníkov.

Plemeno slovenský teplokrvník vzniklo na základe teplokrvných plemien koní chovaných na Slovensku. Je to stredne mohutný kôň s dobre vyvinutou kostrou, obdĺžnikovým rámcom tela, ušľachtilý. Veľmi dobre vyjadruje typ jazdeckého koňa s výbornou mechanikou pohybu, dobrým charakterom a živým temperamentom.

Je zaraďovaný ako mnohostranne úžitkový kôň, vhodný aj ako kočiarový a ťažný kôň, na turistiku a rekreačné jazdenie. Jeho zovňajšok je charakterizovaný ako korektný s dlhšími líniami, suchým fundamentom, s dobrými kopytami.

Podľa Štatútu plemennej knihy podmienkou pre zápis žrebcov do hlavnej a pomocnej plemennej knihy je minimálna palicová výška na kohútiku 161 cm.

            Účelom plemennej knihy je zabezpečovať cieľavedomé a sústavné zdokonaľovanie genetickej úrovne chovanej populácie slovenského teplokrvníka v záujme zvyšovania výkonnosti a konkurenčnej schopnosti.

Situácia v chove slovenského teplokrvníka v období rokov 1990 - 2000

Koncepcia chovu koní z roku 1974 riešila rozvoj chovu koní do roku 1990. V uvedenom období mali na chov koní významný vplyv špecializované podniky pre chov koní  - žrebčíny a žrebčince. Žrebčíny v prevažnej miere zabezpečovali vo svojich štátnych chovoch produkciu plemenných kobýl pre obnovu základného stáda a plemenných žrebcov pre zemský chov. Úlohou žrebčincov bolo zaistenie prirodzenej plemenitby v rámci rajonizácie a zabezpečovanie pravidelného odbytu plemenných žrebcov zo štátnych chovov. Tento stav fungoval až do roku 1990 a prinášal popri pozitívach aj svoje negatíva. 

K pozitívam tohoto systému možno zaradiť pravidelnú obnovu plemenných žrebcov na pripúšťacích staniciach, ako aj určitú úroveň na jednotlivých staniciach žrebcov z dôvodu politicko-ekonomických nástrojov, ktorými pôsobili žrebčince na držiteľov plemenných žrebcov.

Negatívom uvedeného obdobia bola skutočnosť, že plánované stavy nákupov plemenných žrebcov pri ich nedostatku spôsobili zaraďovanie do chovu  i takých žrebcov, ktoré ukončili skúšky výkonnosti v triedach II. a horšie.

Po roku 1990 a zmene ekonomických pravidiel došlo i k zmene v systéme výkonnostných skúšok. Ak do obdobia 1990 bol slovenský teplokrvník chápaný   ako mnohostranne úžitkový kôň, v roku 1991 boli pokusne uskutočnené výkonnostné skúšky žrebcov športového typu, kde žrebce počas skúšok výkonnosti neabsolvovali disciplínu ťah. Ďalším dôležitým aspektom tohto obdobia bola skutočnosť, že sa výkonnostné skúšky stali „otvorené“, to znamená, že sa ich môžu zúčastňovať i kone súkromných majiteľov. Pri eufórii, ktorá zachvátila Slovensko z dovozov koní zo západnej Európy, sa výkonnostné skúšky slovenského teplokrvníka stali výkonnostnými skúškami celoeurópskymi. Slovenský teplokrvník, šľachtený na všestrannosť, bol okamžite porovnávaný s koňmi, ktoré boli šľachtené jednostranne celé desaťročia. V roku 1993,  po vzniku samostatnej SR, sa slovenský chov koní ocitol v nezávideniahodnej situácii. Výskumná stanica chovu koní v Slatiňanoch prestala plniť funkciu pre SR, žrebčince  a žrebčíny sa dostali do zlej ekonomickej situácie, obchod s koňmi smerom na západ  stagnoval (dôsledok importov z krajín bývalého ZSSR). V tomto období sa pripravovalo schválenie novej STN 466310 „Plemenné kone“. Spracovanie uvedenej normy bolo zadané za spoločného štátu Výskumnej stanici chovu koní  Slatiňany. Na Slovensku vznikol Zväz chovateľov koní na Slovensku, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu medzi chovateľmi koní  na Slovensku a MP SR.

Všetky tieto skutočnosti mali za následok, že schválenie STN 466310 „Plemenné kone“ sa oddialilo a norma bola schválená až v máji 1997. I napriek tejto skutočnosti sa výkonnostné skúšky teplokrvných koní športového typu uskutočňovali pravidelne každoročne v prvý – druhý októbrový týždeň.