Kalendár akcií ZCHKS

Plemenné žrebce 2020

Reklamný prúžok

Plemenné žrebce a ID

kinsky.jpg
Správna chovateľská prax
Správna chovateľská prax
Užívateľské hodnotenie: / 0
SlabéDobré 
Obsah článku
Správna chovateľská prax
4. Všeobecné požiadavky na ochranu koňovitých
5. Požiadavky na chovné zariadenia pre koňovité
6. Špecifické požiadavky na ochranu koňovitých
7. Ustajnenie koní
Prílohy - Minimálne požiadavky na ustajňovaciu plochu pre koňa
Prílohy - Požiadavky na zdravie koňovitých:
Celý článok

alebo to základné, čo treba vedieť a dodržiavať v chove koní ... 

Od roku 1990 sa výrazne zmenili organizačné a ekonomické podmienky chovu koní v SR so závažnými negatívnymi dôsledkami na jeho stav. Populácia koní v SR trvalo klesá a Slovensko patrí ku krajinám s najmenším počtom chovaných koní na obyvateľa a s najnižšou hustotou koní na km2 rozlohy. Prestal existovať systematicky budovaný zemský chov cez žrebčince. V chove koní došlo k preskupeniu chovateľskej základne, kde v súčasnom období tvoria časť chovatelia bez praktických skúseností v chove koní, orientujúci sa na športové a rekreačné využitie koní. Chov koní na Slovensku však nemá len nadstavbovú funkciu. Majoritná časť populácie je zapojená do plemenitby, výrazná časť sa používa v lesníctve pri ťažbe dreva.

Zväz chovateľov koní na Slovensku /ďalej len ZCHKS/ ako uznaná chovateľská organizácia, poverená MP SR vedením plemenných kníh koní na Slovensku, pociťuje absenciu vykonávacích predpisov, ktoré by stanovovali podmienky na chov koní jednotlivých plemien, kategórii a chovov koní. Z uvedeného dôvodu sa ZCHKS rozhodol prijať smernicu „Správnej chovateľskej praxe v chove koní“, ktorá by stanovovala podmienky:

  • a/ všeobecné požiadavky na ochranu koňovitých
  • b/ špecifické požiadavky na ochranu koňovitých
  • c/ požiadavky na chovné zariadenia pre koňovité
  • d/ špeciálne podmienky na ustajnenie koňovitých


3. Základné pojmy

  1. Ustanovenie tejto smernice sa vzťahuje na všetky koňovité a ich krížence, vrátane poníkov.
  2. Chovateľským zariadením je zariadenie určené na chov koní s možnosťou ich rozmnožovania.
  3. Plemenný žrebec je jedinec zapísaný v plemenných knihách, ktorému bolo v danom roku vystavené potvrdenie o spôsobilosti na plemenitbu v zmysle zákona.1
  4. Plemenná kobyla je jedinec zapísaný v jednotlivých oddieloch plemenných kníh, ktorého rodičia sú zapísaní v plemennej knihe toho istého plemena, alebo kôň, ktorý môže byť zapísaný do plemennej knihy.2
  5. Potvrdenie o pôvode koní je doklad, na ktorom je vyznačený pôvod a úžitkové vlastnosti koní na základe údajov z plemennej knihy, alebo z plemenného registra a výsledkov kontroly úžitkovosti. Slúži ako doklad o vlastníctve koňa.3
  6. Pas koní je identifikačný doklad koňovitých, ktorý vystavuje poverená plemenárska organizácia. Neslúži ako doklad o vlastníctve koňa.4
  7. Inseminačná stanica je zariadenia na získavanie, ošetrovanie, uchovávanie a expedíciu žrebčieho spermatu.
  8. Výcvik koní je príprava koní pod dohľadom odborne spôsobilej osoby.

 


 

4. Všeobecné požiadavky na ochranu koňovitých


1. Vlastník alebo držiteľ koňovitých zabezpečuje:

  1. dennú kontrolu všetkých zvierat chovaných v chovnom zariadení, kde ich pohoda závisí od včasnej pozornosti ľudí; predmetom kontroly je najmä správanie sa zvierat, telesná kondícia, výživný stav, pohyb, celkový stav povrchu tela a vzhľad srsti, očí, uší, stav končatín vrátane kopýt, prítomnosť ektoparazitov, vzhľad výkalov a zvyšky krmiva a nápojov;
  2. bezodkladné vhodné ošetrenie každého zvieraťa, ktoré sa javí ako choré alebo poranené a ak zviera na takéto ošetrenie nereaguje, zabezpečí čo najskôr veterinárnu pomoc; ak je to potrebné, choré alebo poranené zviera izoluje v prostredí zabezpečujúcom najvhodnejšie podmienky na liečbu a rekonvalescenciu;
  3. ustajnenie alebo umiestnenie zvieraťa v podmienkach, ktoré vzhľadom na druh, kategóriu a stupeň vývoja a adaptácie umožňujú zabezpečiť dobrý zdravotný stav a uspokojovanie fyziologických, etologických a sociálnych potrieb zvieraťa;
  4. plnohodnotnú diétu primeranú plemennej príslušnosti a veku chovaného zvieraťa, v množstve potrebnom na udržanie jeho dobrého zdravia a na uspokojenie jeho nutričných potrieb;
  5. prístup všetkých zvierat ku krmivu v intervaloch podľa ich fyziologických potrieb;
  6. prístup každého zvieraťa k vhodnému vodnému zdroju
  7. použitie a umiestnenie vhodne naprojektovaných a zhotovených kŕmnych a napájacích zariadení tak, aby kontaminácia krmiva a vody i nežiaduci účinok súťaženia medzi zvieratami bol minimálny;
  8. poskytnutie voľnosti pohybu zvieraťa v súlade s uznávanými skúsenosťami a vedeckým poznaním, pričom zviera musí mať v každom prípade možnosť stáť a ležať v prirodzenej polohe a môcť sa bez ťažkostí otáčať;
  9. umožnenie prejavovať prirodzené správanie zvierat v chovnom zariadení alebo mimo chovného zariadenia. najmä umožnením vykonávať pohybové hry o žriebät;
  10. rozvíjanie daností zvieraťa vhodným tréningom pod dohľadom odborne spôsobilej osoby;
  11. použitie zvieraťa na rozmnožovanie po dosiahnutí pohlavnej a  telesnej dospelosti, po zápise zvierat do plemenných kníh za predpokladu, že zviera nemá vážnu poruchu, ktorá by mohla byť geneticky viazaná, neprejavuje znaky patologického správania sa, najmä nekontrolovanú agresivitu alebo bojazlivosť a že plemenitba ani zvolené chovné postupy nespôsobujú utrpenie alebo poranenie hociktorého z dotknutých zvierat, nespôsobujú im trvalé následky a neočakáva sa nežiaduci genetický vplyv na potomstvo a ďalšie generácie zvierat. Chovné postupy, ktoré by mali negatívny vplyv na potomstvo alebo ďalšie generácie zvierat, sa považujú za nežiaduce rozmnožovanie.
  12. odstavenie žriebäťa od kojacej matky sa uskutoční v čase najvhodnejšom na zabezpečenie pohody žriebäťa aj matky. V čase odstavu má mať matka, zabezpečujúca výživu žriebäťa, možnosť vzdialiť sa z dosahu svojich mláďat.

(2) Ak sa o zviera stará iná osoba ako vlastník, ten túto osobu zrozumiteľným spôsobom poučí a ak je to potrebné, aj zacvičí tak, aby mala primerané schopnosti a vedomosti na dostatočnú starostlivosť o zverené zviera.

 


 

5. Požiadavky na chovné zariadenia pre koňovité

(1) Materiály používané na výrobu pomôcok, na výstavbu chovného zariadenia a na stavbu iného príslušenstva, s ktorými môžu prísť zvieratá do styku, sa konštruujú a udržiavajú tak, aby na nich neboli ostré hrany alebo výčnelky, ktoré by mohli zvieratá poraniť, a nesmú byť pre zvieratá škodlivé. Dvere a priechody musia byť dostatočne široké a vysoké tak, aby zvieratám pri prechádzaní nimi nespôsobovali poranenie. V prípade použitia mreže v chovnom zariadení tie majú mať otvory takých veľkostí, aby zviera nemohlo cez ne prestrčiť časť svojho tela a zachytiť sa v nich.

(2) Všetky zariadenia a materiály, s ktorými prichádzajú zvieratá do styku, sa musia dať čistiť a dezinfikovať a udržiavajú sa v čistom stave.

(3) Umiestnenie chovného zariadenia a umiestnenie zvieraťa v časti chovného zariadenia nesmie preň predstavovať nebezpečenstvo. V závislosti od zaradenia zvieraťa do kategórie je potrebné brať do úvahy najmä výšku zvieraťa a dostupnosť elektrických rozvodov.

(4) Terén, vegetácia a povrch vo vonkajšej ohrade sú uspôsobené zvieraťu a predchádzajú zraňovaniu zvierat a ich pádom v dôsledku pokĺznutia. V prípade potreby sa vo vonkajšej ohrade zabezpečí odvádzanie nadbytočnej vody.

(5 Vonkajšie výbehy sa vhodne zabezpečujú proti uniknutiu zvieraťa, čo by mohlo mať za následok zhoršenie jeho pohody v dôsledku nedostatočnej starostlivosti, nedostatku krmiva a vody, a zvýšenie rizika ochorenia. Za vhodné zabezpečenie vonkajších výbehov sa nepovažuje použitie elektrických oplôtkov.

(6 V prípade vytvárania skupín zvierat alebo v prípade pridania zvieraťa do existujúcej skupiny je potrebné predchádzať problémom so sociálnym správaním, ku ktorým môže prichádzať v dôsledku zmeny sociálnej štruktúry skupiny. Zviera chované v skupine musí mať možnosť schovať sa alebo sa ukryť pred ostatnými zvieratami v skupine. Zviera, ktoré sa správa agresívne, alebo ktoré by mohlo ohroziť ostatné zvieratá akýmkoľvek iným spôsobom, je potrebné chovať oddelene od ostatných zvierat.

 


 

6. Špecifické požiadavky na ochranu koňovitých

(1) Kôň musí mať možnosť vidieť a počuť čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí, a musí mať možnosť s ním komunikovať.

(2) Celé vnútorné zariadenie boxových a väzných stajní musí v každom svojom detaile vylučovať možnosť zranenia koní a svojim riešením zároveň prispievať čo najviac k blízkemu a citlivému styku človeka s koňom v záujme jeho zdravia a pohody.

(3) Výška stropu stajne má vylúčiť možnosť zranenia koní. Vo voľných ustajneniach je nutná výška 4 – 4,5 m. V boxovom a väznom ustajnení stačí výška 3 – 3,2 m.

(4) Jednotlivé boxy koní majú byť oddelené plnou stenou vysokou minimálne 140 cm, najlepšie z tvrdého dreva, nad ktorou má byť mreža. Plná stena spolu s mrežou majú spolu minimálnu výšku 2,5 m. Dvere do boxu majú byť minimálne 1,3 m široké, s vonkajším bezpečnostným zatváraním. Veľkosť boxu je 12 až 16 m2 v závislosti od kategórie. viď. príloha. Väzné stojisko má byť minimálne 3,5 m dlhé a 1,8 m široké. Deliaca stena medzi koňmi má byť umiestnená vo výške cca 1 m na stĺpiku vysokom minimálne 1,8 m.

(5) Podlaha chovného zariadenia používaného na chov koní sa pokrýva vhodnou podstielkou, najmä slamou, hoblinami alebo iným vhodným materiálom, prednostne prírodného pôvodu. Podstielka musí byť čistá a suchá. Nesmie byť prašná a musí mať takú hĺbku, aby nebolo ohrozené zdravie a pohoda koňa.

(6) Kôň má mať k dispozícii dostatočný výbeh, umožňujúci voľný pohyb zvieraťa. Do výbehu sa nepočíta plocha určená pre výcvik koňa. Vo výbehu má byť prístrešok, ktorý kone chráni pred nepriaznivým počasím. Kone musia mať prístup k čerstvej, zdravie nepoškodzujúcej vode. Za vhodné zabezpečenie vonkajších výbehov sa nepovažuje použitie ostnatého drôtu.

V prípade absencie výbehu z technologických dôvodov /tréningové strediská, jazdecké oddiely v zastavaných oblastiach, dočasné ustajnenie ťažných koní/ držiteľ zabezpečí dostatočný každodenný pohyb, zabezpečujúci fyziologické potreby koní podľa druhu a spôsobu využitia.

 


 

7. Ustajnenie koní

(1) Kôň je pôvodom stepné zviera a má veľmi vysoké nároky na pohyb, čerstvý vzduch a svetlo, čo je potrebné zohľadniť pri dispozičnom riešení chovných a výcvikových stredísk.

(2) Stajňa má poskytovať koňom nielen potrebnú ochranu pred nepriaznivým počasím, ale aj pokojné miesto pre odpočinok. Preto má byť priestranná, svetlá, vzdušná, teplá, suchá, a musí vyhovovať základným zootechnickým požiadavkám.

(3) Kubatúra v m3 v prepočte na 1 VDJ je pri boxovom a väznom ustajnení 38 – 40 m3 a pri voľnom ustajnení 54 – 60 m3.

(4) Dôležitou požiadavkou je výmena vzduchu. Ak počet výmen vzduchu za 1 hodinu neprekročí číslo 3, postačí prirodzená výmena vzduchu. Rýchlosť prúdenia vzduchu v lete by nemala prekročiť 0,5 m.s-1 a v zime 0,25 m.s-1. Okrem výmeny je dôležitá i čistota vzduchu. Obsah oxidu uhličitého nesmie prekročiť 0,25 %, amoniaku 0,026 % a sírovodíka 0,01 %.

(5) Teplota vzduchu v stajni má byť 10 – 15°C, pričom nemá klesnúť pod 6°C a v lete presahovať 25°C. Kôň znesie skôr nižšiu teplotu, ak v stajni nie je vlhko a prievan. Vlhkosť vzduchu je optimálna v rozmedzí 75 – 80 %.

(6) Pre dobré osvetlenie stajne denným svetlom musí plocha okien tvoriť 70 luxov a v pôrodniciach 100 luxov.

(7) Podlaha v stajni môže byť z rôzneho materiálu. Najvhodnejšia je špalíková dlažba z tvrdého dreva. Kladie sa do parketárskeho tmelu.

(8) Stajne pre kone musia svojím vnútorným zariadením zodpovedať určenému účelu. Pre odchov, t.j. pre chovné kobyly a odstavené žriebätá do 3 rokov vyhovujú najlepšie stajne s voľným ustajnením. Pre kone športové, pre plemenné žrebce a pre kobyly v pôrodnici sú vhodné boxové stajne. Pre záprahové kone a pre kone vo výcviku sa využívajú stajne s priväzovaním.


7.1. Voľné ustajnenie

Priestor vlastného voľného ustajnenia je obyčajne rozdelený na oddiely podľa veku a pohlavia žriebät. U chovných kobýl je vždy oddelený priestor pre prikrmovanie žriebät jadrom. Dĺžka halového objektu musí byť taká, aby žľab na jadrové krmivo stačil na pohodlné zoradenie všetkých ustajnených zvierat v dobe kŕmenia a na umiestnenie niekoľkých automatických napájačiek. Pre tento účel vyhovujú haly o rozpone 18 m a so závesným stropom, v ktorom sa dajú vhodne inštalovať vetracie prívodné truhlíky tak, aby ich štrbinové vyústenie bolo v úrovni podkladu stropu. Priestor voľného ustajnenia spolu s umiestnením a veľkosťou dvier musí byť navrhnutý tak, aby bolo možné odstraňovať hlbokú podstielku mechanickými nakladačmi, čo sa obyčajne robí jedenkrát za 3 až 4 mesiace. Pri voľnom ustajnení je napájanie najvhodnejšie riešiť umiestnením válova na krátkej stene, kŕmenie jadrovým krmivom válovom na dlhej stene s možnosťou uväzovania a objemovým krmivom v strede maštale.

7.2. Boxové ustajnenie

Celé vnútorné zariadenie boxových a väzných stajní musí v každom svojom detaile vylučovať možnosť zranenia koní a svojim riešením zároveň prispievať čo najviac k blízkemu a citlivému styku človeka s koňom v záujme jeho psychickej rovnováhy. Preto sa považuje za ideálny box so 140 cm vysokou bočnou plnou drevenou stenou, najlepšie z tvrdého dreva, nad ktorou je 110 cm vysoká mreža, a s prednou stenou s dverami širokými 130 cm bez mreže. Kôň takto nie je izolovaný od ostatného priestoru stajne a môže byť stále v priamom kontakte s ľuďmi a celým dianím v stajni. Box je vybavený kŕmnym žľabom na jadrové krmivo a automatickou napájačkou. Veľkosť boxu je 12 až 16 m2 v závislosti od kategórie.

7.3. Väzné ustajnenie

Väzné stojisko je vhodné pre ustajnenie záprahových koní a pre kone vo výcviku. Toto stojisko musí byť minimálne 3,5 m dlhé a 1,8 m široké. Deliaca stena medzi koňmi je umiestnená vo výške cca 1 m na stĺpiku vysokom minimálne 1,8 m. Každé stojisko má svoj kŕmny žľab a automatickú napájačku. Je dobré, keď sú napájačky umiestnené o 10 cm nižšie ako kŕmny žľab.


Prílohy - Minimálne požiadavky na ustajňovaciu plochu pre koňa

 


Kategória

Plocha (m2)

plemenné žrebce

16

plemenné kobyly

16

športové kone

12

ostatné koňovité /mulice, krížence/

9

malé kone – pony

6

1-ročné koňovité pri voľnom ustajnení

6

2-ročné koňovité pri voľnom ustajnení

8

3-ročné koňovité pri voľnom ustajnení

9

kobyly so žriebätami

12


 



Prílohy - Požiadavky na zdravie koňovitých:

  1. povinné preventívno-zdravotné úkony
  2. vakcinácia proti influenze koní podľa vakcinačnej schémy výrobcu vakcíny a následné revakcinácie v 6 mesačných intervaloch.
  3. ďalšie veterinárne úkony nariadené orgánom veterinárnej správy (plán veterinárnych preventívnych činností)
  4. odporúčané preventívno-zdravotné úkony:
  • 1. Žrebčia nákaza – laboratórny test - zvieratá určené na plemenitbu (na začiatku pripúšťacej sezóny)
  • 2. Sopľavka - test maleinizácia - zvieratá určené na plemenitbu (na začiatku pripúšťacej sezóny)
  • 3. Infekčná metritída – laboratórny test - zvieratá určené na plemenitbu (na začiatku pripúšťacej sezóny)
  • 4. Nákazlivá encefalomyelitída (všetky typy) - laboratórny test, v prípade pobytu zvieraťa v oblasti s výskytom ochorenia alebo v oblasti hraničiacou s takouto oblasťou (odporúčanie je takýmto oblastiam sa vyhýbať)
  • 5. Infekčná anémia - laboratórny test, v prípade pobytu zvieraťa v oblasti s výskytom ochorenia alebo v oblasti hraničiacou s takouto oblasťou (odporúčanie je takýmto oblastiam sa vyhýbať)
  • 6. Besnota – vakcinácia podľa nákazovej situácie v oblasti chovu a podľa vakcinačnej schémy výrobcu vakcíny
  • 7. Tetanus – vakcinácia podľa vakcinačnej schémy výrobcu
  • 8. Odčervovanie v súlade s odporúčanou schémou výrobcu a nákazovou situáciou v oblasti chovu



1 Zákon č. 194/98 Z.z. § 18, ods. 4.

2 Štatúty PK čl. 7

3 Zákon č. 194/98 Z.z. § 3, ods. 1 písm. j

4 93/623/EHS a 2000/68/ES

5Zákonom č. 39/2007 Z.z.

6Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2003 Z.z.



 

jazdecke

Reklamný prúžok

Prečítajte si

Reklamný prúžok

Recenzia

Reklamný prúžok
Main page Contacts Search Contacts Search